Súčasná situácia súvisiaca s opatreniami proti koronavírusu bude mať v spoločnosti množstvo dlhodobých negatívnych dopadov, okrem iného aj ekonomických.
Mnoho rodín aj jednotlivcov sa môže dostať do finančnej tiesne, čo sa následne prejaví v zabezpečovaní existenčných štandardov či sociálnych istôt. Medzi základné podmienky kvalitného života patrí aj dostupnosť bývania. Práve z toho dôvodu sa aj na Slovensku po rokoch lacného rozpredaja nájomných bytov vraciame opäť k ich výstavbe a prerozdeľovaniu tým, ktorí ich najviac potrebujú a z rôznych dôvodov si nemôžu dovoliť inú formu bývania.
Klasicky by do tejto skupiny mali patriť mladé rodiny s nižším spoločným príjmom, osamelí rodičia s nezaopatreným dieťaťom, osoby, ktorým zanikla ústavná starostlivosť, či rôzne sociálne prípady. Malá časť nájomných bytov vo vlastníctve miest môže byť vyčlenená pre ich poskytnutie chýbajúcim a žiadaným profesiám na ich území, napríklad lekárom a učiteľom.
Vo väčšine samospráv sa podmienky prenajímania mestských nájomných bytov určujú hlavne všeobecne záväzným nariadením (VZN) mesta alebo obce. V meste Vysoké Tatry boli zároveň prijaté aj Zásady pre prideľovanie nájomných bytov, ktoré vo veľkej miere kopírujú obsah VZN.
Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, ak pomlčíme o ich predraženej výstavbe, že s prideľovaním mestských nájomných bytov vo Vysokých Tatrách je všetko v poriadku. To však len do chvíle, kým sa na spôsob a hlavne na (ne)transparentnosť samotného prideľovania pozrieme bližšie.
Sústredenejší pohľad nám totižto ukáže, že vedenie mesta celý tento proces dlhodobo uskutočňuje spôsobom, ktorý mu umožňuje pridelenie bytu uchádzačom bez ohľadu na ich pozíciu v poradovníku žiadateľov a bez naplnenia základných podmienok pripúšťajúcich jeho získanie.
Tento stav umožňuje hlavne utajenosť poradovníka, porušovanie prijatých zásad, voči ktorému nie sú vyvodzované žiadne dôsledky, netransparentnosť celého procesu a v neposlednom rade aj, z môjho pohľadu nepochopiteľná, výsada pre tatranského primátora, poskytujúca mu svojvoľné prideľovanie až 10 % obstarávaných bytov z ich celkového počtu!
Sporné je aj prideľovanie uvoľnených bytov, ktoré taktiež nebývajú prideľované podľa zásad a poradovníka, ale často len na základe rozhodnutia primátora mesta!
K nájomným bytom sa tak dostávajú aj tí, ktorí nespĺňajú základné podmienky stanoveného stropu výšky príjmov, vlastnia iné nehnuteľnosti, či v poradovníku preskočia skorších žiadateľov. Keďže doteraz na kritiku tohto spôsobu prideľovania bytov zo strany neúspešných žiadateľov nikto nereagoval, je veľmi smutné a až zarážajúce, že tou prvou reakciou bola rada mlčky akceptovať výsledky výberu, lebo kritizovať ho „sa nepatrí“. Tá bola zároveň doplnená aj nenápadnou vyhrážkou, že „sa to všetko môže otočiť proti takémuto žiadateľovi“!!!
Presne takéto odkazy, doplnené ešte o radu (!), aby sme si z kompetentných radšej nerobili nepriateľov, poslal prostredníctvom sociálnych sietí nespokojným žiadateľom a kritikom netransparentného prideľovania bytov hlavný kontrolór mesta Michal Hanč! Názor na takúto reakciu od človeka, ktorému z titulu jeho funkcie prináleží presný opak, teda nie vyhrážanie sa kritikom, ale zaoberanie sa ich podnetmi, si určite urobí každý sám. Ja si len dovolím stručne uviesť niekoľko zásadných bodov k tejto problematike, ktoré by som okamžite navrhol zaviesť do praxe.
Prvým krokom k náprave je zverejnenie a pravidelné aktualizovanie poradovníka žiadateľov, rozdeleného podľa kategórií/štandardu nájomných bytov (malometrážny, byt s väčšou podlahovou plochou, …), samozrejme, dodržiavajúc pravidlá ochrany osobných údajov.
Poradovník musí byť dostupný aj na internetových stránkach mesta. Súčasne by mal byť zjednotený obsah VZN a Zásad pre prideľovanie nájomných bytov, tak aby jeho napĺňanie neumožňovalo selektívnosť ani ľubovôľu jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, vybrať nájomcov na základe svojich osobných záujmov či názorov.
Toho je možné docieliť len stanovením jasných p ravidiel a maximálnou transparentnosťou celého výberového procesu, teda možnosťou kontroly, či výberová bytová komisia u každého uchádzača naozaj preverila a má zdokladované naplnenie všetkých stanovených kritérií, ako napríklad príjmy žiadateľov (aj pri predlžovaní prenájmu), ich sociálnu situáciu, či majetkové a zdravotné pomery.
Druhou z možností maximálne transparentného prideľovania bytov je ich verejné losovanie za účasti notára, ale aj samotných žiadateľov.
Pokiaľ ide o primátorské výsady „obhospodarovať“ 10% mestského bytového fondu a rozhodovať o nájomcoch uvoľnených bytov, jednoznačne by som ich zrušil! Zároveň by som však ponechal mestu k dispozícii istý počet malometrážnych bytov, pre prípad náhlych a dočasných riešení krízových životných situácií domácich obyvateľov.
Jedine tak je možné zabrániť možnému klientelizmu a celý proces transparentne priblížiť skutočným potrebám súčasným alebo budúcim obyvateľov mesta. Bez týchto zmien všetko ostane pri starom! Prideľovanie bytov bude sprevádzať nedôvera, kontrolór sa kritikom bude vyhrážať dôsledkami a primátor bude naďalej môcť prideľovať mestské byty vyvoleným, tak ako ho pridelil svojmu kamarátovi z Levíc, dokonca za extra výhodné nájomné!
Alexander Gálfy
Pre Tatry
