Stalo sa zvykom, že mnohé nehnuteľnosti vo vlastníctve mesta sa nechávajú schátrať, aby sa následne ponúkli za „zostatkové“ ceny alebo, aby sa „pripravili“ na predražené rekonštrukcie.
Takýmto spôsobom mesto prišlo napríklad o úžasnú budovu škôlky na Štrbskom Plese, o vilu Lavínu v Novom Smokovci, pred očami sa nám roky rozpadá kino v Tatranskej Lomnici.
Podobný osud, dokonca za aktívnej asistencie niektorých mestských poslancov, momentálne hrozí aj jednému z posledných zaujímavých mestských objektov, budove a areálu takzvanej Školy v prírode (1. máj) v Tatranskej Lomnici.
Súčasný nájomca získal túto nehnuteľnosť v obchodnej verejnej súťaži v roku 2017. Doba trvania nájmu bola v podpísanej zmluve stanovená na 2 roky (teda na dobu určitú), s výškou ročného nájomného 12 tisíc eur. Keďže radnica v čase ukončenia zmluvy vysúťaženého dvojročného prenájmu nedisponovala (a stále nedisponuje) žiadnym reálnym plánom vlastného využitia tohto objektu, mala byť vypísaná nová obchodná verejná súťaž.
Napriek tomu mestské zastupiteľstvo (so súhlasom hlavného kontrolóra a právnika mesta) odhlasovalo v roku 2019, z právneho hľadiska prinajmenšom neštandardné, ročné predĺženie trvania existujúcej zmluvy. Ako dôvod tohto sporného postupu bola uvedená údajná príprava riešenia rozsiahlej rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti.
Vzhľadom k tomu, že tento fiktívny argument, samozrejme, nebol naplnený a k žiadnej reálnej príprave riešenia rozsiahlej rekonštrukcie objektu nedošlo, mestské zastupiteľstvo 25. júna minulého roku odsúhlasilo opätovné predĺženie nájmu súčasnému nájomcovi, tentokrát s úplne opačným odôvodnením ako pred rokom a síce, že mesto do objektu neplánuje v najbližšej dobe žiadne investície!
Na predĺženie nájmu o ďalších 5 rokov a tým de facto na obídenie vypísania novej obchodnej verejnej súťaže, bola využitá výnimka v zákone o majetku obcí nazývaná „prípad hodný osobitného zreteľa“. Okrem toho, že využitie tejto výnimky nemalo žiadne rozumné zdôvodnenie, pri jej uplatnení radnica ani nenaplnila schválené Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta Vysoké Tatry. Napríklad, nezverejnila 15 dní pred hlasovaním tento zámer v Tatranskom dvojtýždenníku! Čo však v Tatranskom dvojtýždenníku (TD 13/2020) vyšlo, akoby náhodou v deň hlasovania o predĺžení nájmu, ako prípadu hodného osobitného zreteľa, bol článok pani poslankyne mestského zastupiteľstva Lucie Dubielovej.
V texte nazvanom „Tatranská škola v prírode má potenciál byť unikátnou školou európskeho formátu“ otvorene lobovala za súhlasné hlasovanie predĺženia nájmu, argumentujúc významom „hodnotových benefitov“ využívania tohto objektu súčasným nájomcom. O aké konkrétne benefity ide, som sa ani na moje písomné požiadanie nedozvedel, rovnako mi pani poslankyňa nedodala ani ňou spomínaný projekt „unikátnej školy európskeho formátu“.
Pravdou však je, že ani nemohla, lebo žiaden taký projekt NEEXISTUJE, rovnako ako neexistuje ani žiadna analýza „hodnotových benefitov“ doterajšieho využívania tohto objektu!
Čo ale nepochybne existuje je podozrenie, že článok, ktorý bol v niekoľkodňovom predstihu pred zasadnutím mestského zastupiteľstva dodaný do redakcie Tatranského dvojtýždenníka, mal už len „obhájiť“ dopredu dohodnuté hlasovanie poslancov. Pani poslankyňa v ňom dokonca ultimatívne oznamuje, že ak sa tento projekt nepodporí „hrozilo by, že sa pozemok rozparceluje do súkromných rúk“! Znamenajú jej slová, že o takomto zámere už vie?
Úplne zarážajúcim na predĺžení nájmu súčasnému nájomcovi je aj skutočnosť, že v čase jeho schválenia bol dlžníkom mesta, teda nemal uhradené nájomné za užívanie objektu (tento stav potvrdzuje zápisnica finančnej komisie zo dňa 27. 11. 2020)! Okrem toho, že je nepísaným pravidlom neplatičom nepredlžovať nájomné zmluvy, ide aj o jej porušenie, na základe ktorého mala byť vypovedaná a nie predĺžená!
Nad všetkým by sme možno mohli (ale nemali) mávnuť rukou, keby dôsledkom tohto rozhodnutia radnice nebola ďalšia zanedbaná mestská budova, predurčená pre lacný odpredaj.
Technický stav nehnuteľnosti takzvanej Školy v prírode 1. máj v Tatranskej Lomnici je totižto už dnes alarmujúci a ďalších päť rokov, bez zásadných investícií, pre ňu môže mať skutočne devastujúce dopady. Nepomôže jej ani neštandardná 30 tisícová „injekcia“ na „nevyhnutné opravy“, ktorú 12. 11. 2020 nájomcovi – neplatičovi odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo.
Zároveň, napriek tomu že názov „Škola v prírode“ zámerne evokuje akési edukačné stredisko, tento objekt slúži hlavne ako ubytovacie zariadenie, ktoré ani najväčším priaznivcom fantastickej literatúry nemôže čo i len vzdialene pripomínať „unikátnu školu európskeho formátu“ pani poslankyne Dubielovej.
V ubytovacom zariadení 1. máj, ako prezentuje na internetových stránkach tento objekt aj samotný nájomca, neexistuje žiaden pravidelný výchovno-vzdelávací proces, neponúkajú sa žiadne vlastné zdravotno-vzdelávacie pobyty a ani sa v ňom nevykonáva žiadna pravidelná edukačná činnosť.
Uvedomujem si potrebu skutočných, funkčných a inovatívnych škôl v prírode, ktoré určite majú svoje opodstatnenie vo vzdelávacej, zdravotnej a sociálnej sieti štátnych aj neštátnych zariadení tohto druhu.
Ako predstaviteľ mesta by som však jeden z posledných objektov, ktorý nám po dlhoročnom šafárení súčasného vedenia ostal, a ktorý svoj účel len simuluje zdedeným názvom, určite využil hlavne v prospech obyvateľov Vysokých Tatier.
Stále si stojím za názorom, že táto nehnuteľnosť by mala vzhľadom na svoju polohu a zázemie slúžiť tatranským seniorom, či už ako denný stacionár, zariadenie pre seniorov alebo centrum sociálnych služieb. Finančné zabezpečenie citlivej rekonštrukcie objektu pre tento účel je určite možné zabezpečiť z verejných zdrojov. Aj k takémuto využitiu by som však určite najskôr vyvolal širokú verejnú aj odbornú diskusiu.
Uvedomujem si, že mladším ročníkom sa takéto využitie nemusí zdať najvhodnejšie. Objekt 1. máj je však posledným, ktorý sa na takýto účel využitia vyložene hodí a naše mesto má naozaj značný podiel starších obyvateľov.
Ďalšie potrebné služby či chýbajúce potreby mestskej infraštruktúry je možné realizovať v iných objektoch, napríklad v chátrajúcom objekte bývalého kina Tatry.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
