Stratená hrdosť Tatrancov

Počas uplynulého mesiaca (júl 2018) som s cieľom zmapovania a vyhodnotenia spokojnosti obyvateľov mesta Vysoké Tatry s jednotlivými oblasťami fungovania mestskej samosprávy uskutočnil dotazníkový prieskum s názvom Môj názor na moje mesto.

Okrem hodnotenia jednotlivých segmentov správy mesta, boli otázky smerované aj k určeniu miery všeobecnej spokojnosti so životom v meste a k opatreniam, ktoré by mohli viesť k jej zvýšeniu.

Za veľmi podstatné považujem aj odpovede na dve dôležité otázky ohľadom ďalšej výstavby apartmánových domov v meste a možnej výstavby lanovky spájajúcej Hrebienok so Skalnatým plesom.

Všetkým, ktorý sa zúčastnili prieskumu úprimne ďakujem, každú odpoveď beriem vážne a do istej miery ich vnímam aj ako vysvedčenie nie len vedenia mesta, ale i práce poslancov, hoc do súčasného nelichotivého stavu sa mesto dostalo už dávno pred mojim zasadnutím do poslaneckej lavice.

Napriek tomu, že som snáď tým posledným, kto by sa na správu mesta Vysoké Tatry pozeral cez ružové okuliare (stačí si prečítať niektoré z množstva mojich starších príspevkov), hneď výsledok prvej otázky prieskumu znejúcej Ako ste spokojný s mestom Vysoké Tatry, ako miestom kde trvalo žijete? bol pre mňa neželaným prekvapením.

Len 200 respondentov, zo všetkých 477 vrátených odpovedí, je so svojím mestom spokojných (z toho 20 veľmi spokojných) a naopak, až 277 respondentov prejavilo svoju nespokojnosť (58,1%), z toho dokonca 63 obyvateľov veľkú.

Aj keď pojem spokojnosť, podobne ako šťastie, môže obsahovať istú mieru subjektívneho hodnotenia, v kontexte realizovaného prieskumu smerovaného k verejným, občianskym či neekonomickým oblastiam (ako napríklad pocit bezpečia, zabezpečenie dopravy alebo služieb vo verejnom záujme a sektore) a nie k individuálnym či súkromným témam (ako napríklad rodina, zdravie, priatelia, ekonomický status či sociálne postavenie), môžeme v tomto prípade vnímať spokojnosť, ako objektívne hodnotenie kvality práce samosprávy, vymedzené súhrnom jej povinností na jednej strane a očakávaní obyvateľov na druhej.

Ak by však aj niekto chcel bagatelizovať alebo zľahčiť odpovede na prvú otázku istou mierou subjektivity respondentov, teda, že sú napríklad aj prejavom osobných pocitov pohody či nepohody, prekvapia ešte oveľa viac.

To, že už ani krása priľahlých hôr, poloha nášho mesta v národnom parku a z toho vyplývajúca vyššia kvalita nášho životného prostredia, či ešte stále istá miera súdržnosti tatranskej komunity, nedokážu pozitívnejšie ovplyvniť náladu obyvateľov, vnímam naozaj ako alarmujúce memento pre všetkých, ktorí tento stav môžu nejako ovplyvniť.

Konkrétne príčiny a dôvody tejto veľkej miery nespokojnosti s vlastným mestom napovedajú odpovede na ďalšie otázky prieskumu, ktorým sa budem venovať v nasledujúcich príspevkoch.

Skoro 60% nespokojnosť účastníkov prieskumu je však už aj bez konkretizovania kritických oblastí jasným signálom, že s našim mestom nie je všetko v poriadku, alebo ešte výstižnejšie, že v našom meste nie je v poriadku skoro nič!

Vysoké Tatry pritom mali veľké predpoklady byť ideálnym mestom maximálne uspokojujúcim všetky potreby obyvateľov určujúce kvalitu nášho života.
Za ostatných 15 rokov nás však snáď všetky porovnateľné mestá predbehli vo väčšine oblastí (vybudovali kilometre cyklochodníkov, opravili cesty, modernizovali zdravotné a sociálne zariadenia, rekonštruovali námestia, …) a mnohé z nich pritom ani zďaleka nedosahujú také príjmy ako mesto Vysoké Tatry.

Pokiaľ bola v dotazníku ako jediné relevantné plus nášho mesta uvádzaná jeho poloha v prírode, aj to s častými dodatkami o jej znehodnocovaní, je pre mesto Vysoké Tatry a Tatrancov existenčne nutné kompletne prehodnotiť správu a smerovanie nášho mesta, kým naozaj nebude už neskoro.

Najlepšie ak začneme každý od seba a čo najskôr.
Nie až pred voľbami a aj to pod vplyvom masívnej politickej reklamy, ďalších nenaplnených sľubov, jednorázových pohostení či zeleniny, klobás a vína v igelitke.

Ja som sa k presadzovaniu zmien odhodlal už pred niekoľkými rokmi, bez Vašej angažovanosti a následnej pomoci to však žiaľ veľmi nepôjde.

Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry

Share