Jedným z dôkazov, čo dokáže čas v kombinácii s nezáujmom kompetentných, je stav bývalého amfiteátra v Starom Smokovci. Za dvadsaťosem rokov od revolúcie a za štrnásť rokov súčasného vedenia mesta, sa z niekedy funkčného kultúrneho stánku stala zanedbaná a deprimujúca zóna, dnes čiastočne využívaná ako provizórne parkovisko.
Aj keď nie tak viditeľne, podobný osud postihol celú mestskú kultúrnu infraštruktúru. Postupne nám zanikli všetky kiná, nemáme slušnú divadelnú sálu a citeľne chýba aj veľká koncertná sieň s kvalitnou akustikou. Výstavníckej činnosti zachraňuje česť len Vila Flóra, ktorej činnosť je však limitovaná malým priestorom.
Mesto tak svoju kultúrnu ponuku (ku ktorej sa vrátim v samostatnom príspevku) robí v neadekvátnych priestoroch alebo na ulici, čím často znižuje hodnotu možného umeleckého zážitku aj samotnej kultúrnosti podujatia.
Jednou z mála momentálnych možností, ako aspoň čiastočne túto situáciu vyriešiť, je obnova bývalého amfiteátra v Starom Smokovci.
Amfiteáter bol postavený začiatkom 50. rokov minulého storočia a svoju najväčšiu slávu zažil pri projekciách Filmového festivalu pracujúcich, ktoré sa v Starom Smokovci konali od roku 1954 až do zániku tejto filmovej prehliadky koncom osemdesiatych rokov. Jeho niekdajšiu podobu však už môžeme vidieť len v legendárnom filme Martina Holého Orlie pierko. Dnes je celý areál zarastený náletovými drevinami a bývalú slávu amfiteátra pripomína už len schátralé pódium a spustošená projekčná stena budovy, ktorú mesto predalo a na jej mieste je plánovaná výstavba hotela.
Napriek tomuto neutešenému stavu je na zostávajúcom priestore možné vybudovať atraktívny multifunkčný amfiteáter, poskytujúci zázemie pre organizovanie rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. Lokalizácia v blízkosti centra Starého Smokovca, dobrá dopravná dostupnosť a rozhranie mestského a prírodného prostredia priamo vyzývajú, aby nový amfiteáter stál práve na tomto starom mieste.
V prípade, že by sa architektom podarilo harmonicky prepojiť mesto s tatranskou prírodou a využiť krásne horské scenérie ako súčasť scénografie pódia (napríklad otvoreným priehľadom pódia na Slavkovský štít), získali by sme unikátny kultúrny stánok, svojou atmosférou znásobujúci každý umelecký zážitok.
Interakciu amfiteátra s okolitou prírodou považujem za jedno z najdôležitejších kritérií možnej projektovej súťaže, ktorá by mala jasne definovať aj funkčnú náplň nového amfiteátra, jeho zázemie, komfort, technické riešenia, kapacitu, nenáročnosť údržby a odolnosť poveternostným podmienkam.
Pohľad využívania verejného priestoru sa v Starom Smokovci už dávno zúžil len na jeho záber parkovacími plochami. Vrátenie pôvodnej funkcie tejto lokalite by tak mohlo byť prvým krokom k zmene tohto nepriaznivého trendu a zároveň cestou k aktívnemu zapojeniu tohto územia do spoločenského života mesta.
Kvalitná a pestrá kultúrna ponuka je jedným zo špecifík, ktorým sa mestský život odlišuje napríklad od vidieckeho. Nový multifunkčný amfiteáter by tak mohol ponúknuť priestor nielen digitalizovanému letnému kinu, ale aj rôznym hudobným či divadelným predstaveniam a festivalom. Umožňoval by vznik nových programových projektov presahujúcich hranice nášho regiónu, ktoré by sa časom mohli stať aj trvalou súčasťou ponuky cestovného ruchu. Vystúpenia Sčamby alebo Sama Tomečka nám kultúrne renomé urobia len ťažko, ale napríklad organizovanie Tatry Jazz Festivalu s hviezdnym obsadením, alebo medzinárodnej filmovej prehliadky s hosťujúcimi hercami a režisérmi, by nás postupne mohlo dostať aj na kultúrne mapy, v ktorých cieľ svojej destinácie hľadá čoraz viac turistov a cestovateľov.
Uvedomujem si, že realizácia obnovy amfiteátra so sebou prinesie množstvo technických aj právnych ťažkostí. Pozemky, na ktorých amfiteáter stojí si nárokuje Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach, územie rokmi zarástlo rôznymi drevinami, finančne náročný projekt môže limitovať aj plánovaná stavba hotela v jeho tesnej blízkosti.
Na každý problém však existuje riešenie a pokiaľ mestu naozaj záleží aj na kultúre, tak sa nový amfiteáter môže stať za relatívne krátky čas skutočnosťou.
V pretechnizovanom a zrýchlenom svete by tak Vysoké Tatry mohli návštevníkom ponúknuť okrem športových aktivít a relaxovania v prírode aj možnosť oddychu spojeného s kultúrnymi a umeleckými zážitkami. Som presvedčený, že dobrá dramaturgia amfiteátra spolu s jeho genius loci, môžu byť pre mesto devízami, ktoré jeho existenciu zhodnotia po finančnej aj duchovnej stránke.
Pokiaľ ide o nás, domácich obyvateľov, kultúra je aj komunitnou, zbližujúcou a spoločenskou záležitosťou, ktorú sledovanie filmu v obývačke nemôže nikdy nahradiť. Aj keď my, Tatranci, sme možno orientovaní trochu viac športovo, návštevy kultúrnych programov by mali byť v našich životoch rovnako samozrejmé, ako výlety do hôr. To však nie je možné pokiaľ nemáme kam ísť a niekedy ani z čoho vybrať.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
