V treťom tohtoročnom čísle Tatranského dvojtýždenníka som sa v článku s názvom Kocúrkovo alebo Potemkinova dedina venoval plánovanej výstavbe nových nájomných bytov v Tatranskej Lomnici (odkaz na článok).
Na zverejnený súpis podložených faktov, vychádzajúcich len z konkrétnych dokumentov radnice a poukazujúcich na zvláštny výber spoločnosti realizujúcej túto výstavbu či na miliónový nárast jej ceny, zareagoval v ostatnom čísle dvojtýždenníka prednosta MsÚ Vysoké Tatry pán Eugen Knotek (odkaz na Tatranský dvojtýždenník).
Namiesto očakávaného pokusu aspoň ako-tak vysvetliť pochybnosti okolo verejného obstarávania, množstva nezrovnalostí v súvisiacich dokumentoch a obrovského nárastu ceny, sa pán prednosta však rozhodol ísť cestou ďalšieho zavádzania verejnosti, popierania vlastných dokumentov a dokonca akéhosi spochybňovania práva kohokoľvek vyjadriť svoj názor na dianie v meste.
Keďže naozaj nechcem čitateľov týchto stránok zaťažovať opakovaním zdokumentovaných skutočností, dovolím si len upozorniť na tie najzásadnejšie argumentačné fauly pána prednostu, ktorými nechtiac len potvrdzuje, že radnica nie je schopná už ani sebareflexie a priznania svojich chýb.
Pán Knotek tvrdí, že medzi hodnotenými ponukami sa nenachádzala žiadna „fiktívna“. Toto tvrdenie vyvracia aj spravodajstvo TA3, ktoré o tejto „zvláštnej chybe“ verejného obstarávania informovalo verejnosť už 24. januára tohto roku (odkaz na reportáž TA3).
Pán prednosta taktiež popiera, že v ponukách verejného obstarávania ostal len jeden uchádzač. Toto tvrdenie zasa vyvracia zápisnica z vyhodnotenia ponúk, v ktorej sa uvádza, že druhý prihlásený uchádzač bol vyradený z dôvodu chýbajúceho dokladu preukazujúceho zloženie povinnej zábezpeky. Predsedom komisie podpisujúcej túto zápisnicu bol dokonca sám pán Knotek.
Ďalšie tvrdenie v článku, že mestu nehrozil trojmiliónový záväzok bez reálneho finančného krytia, je dokonca aj rozpore s vyhláseniami pána primátora Jána Mokoša. Ten problém finančného krytia/nekrytia na rozdiel od pána prednostu verejne priznal aj v médiách s odôvodnením „kto niečo robí, aj chybu urobí“.
Keďže tvrdenie, že riziko zvýšeného nájomného sa nezakladá na pravde, si pán prednosta sám poprel v nasledujúcej vete, v ktorej naopak tvrdí, že nájomné sa odvíja od obstarávacej ceny nájomného bytu, spomeniem už len v reakcii uvedené zdôvodnenie vysokej ceny novej výstavby nájomných bytov v Tatranskej Lomnici. Tá totižto je, na rozdiel od stavby dvoch v podstate identických nájomných domov realizovanej v roku 2014, vyššia skoro o jeden milión Eur.
Ako dôvod je uvedená podhodnotená cena predchádzajúcej výstavby, ktorá mala mať za následok veľké množstvo kolaudačných závad. Avšak aj tento predchádzajúci výber zhotoviteľa stavby bol v réžii mesta, ktoré malo vyžadovať dohodnutú kvalitu za dohodnutú cenu, vrátane naplnenia všetkých zmluvných podmienok.
Dodatočné zvaľovanie zodpovednosti na „čierneho spoluobčana z Popradu“, ako pán primátor nazval na ostatnom zasadnutí mestského zastupiteľstva realizátora predchádzajúcej stavby nájomných domov, je prinajmenšom nekorektné a taktiež plne nevysvetľujúce miliónový nárast ceny novej výstavby.
Keďže v reakcii pána prednostu v Tatranskom dvojtýždenníku 5/2018 som bol v kontexte s uvedeným citátom obvinený z „lživého tvrdenia“, dodatočne pod tento príspevok pripájam autentickú nahrávku z uvedeného mestského zastupiteľstva.
Záverom by som už len rád dodal, že vedenie mesta by malo byť vďačné za každú kritiku a už z titulu verejnej služby by svojich nespokojných občanov za ňu nemalo znevažovať či hanlivo hodnotiť.
Osobne vecnú kritiku považujem za prejav občianskej angažovanosti a za veľkú pomoc pri správe vecí verejných.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
