Komunitný plán sociálnych služieb v meste Vysoké Tatry vznikol pred ôsmimi rokmi. Napriek tomu, že už ani v čase svojho vzniku obsahovo nespĺňal bežné štandardy podobných dokumentov, o jeho novom vypracovaní, či aspoň aktualizovaní, nie sú žiadne informácie.
Komunitný plán by pritom mal byť základným a strategickým dokumentom pre oblasť všetkých sociálnych služieb poskytovaných na území Vysokých Tatier.
Kým iné mestá a obce majú vo svojich sociálnych plánoch definovaných častokrát aj desiatky cieľov, ten tatranský obsahuje v podstate len jeden. Vedenie mesta však ani ten nebolo schopné za osem rokov naplniť a Centrum sociálnych služieb vzniklo len vďaka súkromnému subjektu. Tomu síce mesto poskytlo úľavu na nájme vo výške 70% z preinvestovaných nákladov, avšak domáci klienti nie sú v ňom nijako cenovo zvýhodnení.
Mestu Vysoké Tatry sa hlavne vďaka svojej polohe vyhýba množstvo problémov, ktoré všade inde spôsobujú samosprávam starosti spojené s nemalými finančnými nárokmi. Témy bezdomovectva, komunít ohrozených sociálnym vylúčením či počtu obyvateľov odkázaných na sociálnu pomoc sa nášho mesta dotýkajú len minimálne a tak by sa radnica o to viac mohla venovať problematike seniorov, zdravotne postihnutých či podpore rodín s deťmi. Opak je však pravdou!
Okrem štyroch denných centier, poskytovania opatrovateľskej služby siedmim (!) klientom a rozdávania igelitových tašiek so zeleninou a s alkoholom v predvolebných obdobiach, toho totižto pre našich seniorov mesto v ponuke oveľa viac nemá. O sociálnom programe pre ďalšie skupiny adresátov sa už nedá písať vôbec, lebo v podstate neexistuje.
Aj uvedené centrá pre seniorov dostávajú na svoje ročné aktivity spolu len niečo vyše 15 tisíc Eur. Pri rozpočte mesta okolo 5 a pol milióna Eur je to nepochopiteľne nízka suma, smutne symbolizujúca skutočný vzťah vedenia mesta k seniorom. Napríklad len na program údajne recesistických osláv 1. mája je vyčlenených 8 500 Eur, čo je viac ako polovica rozpočtu na činnosť všetkých centier pre seniorov na celý rok.
Obyvateľstvo Vysokých Tatier pritom okrem znižovania svojho počtu aj starne a počet obyvateľov dôchodkového veku už prekračuje tisícovú hranicu. To v podstate znamená, že štvrtina všetkých obyvateľov Vysokých Tatier nestojí vedeniu mesta za viac, ako za minimum ponúkaných sociálnych služieb a za príležitostné pohostenie.
Keďže radnica nemá žiadnu predstavu o budúcnosti poskytovania sociálnych služieb na svojom území, dovolím si definovať priority a ciele, ktoré podľa mňa môžu podstatne prispieť k ich zlepšeniu a priblíženiu sa aspoň k okolitému štandardu.
Za mimoriadne nutnú považujem urýchlenú premenu súčasnej podoby poskytovania opatrovateľskej služby na funkčnú a dostupnú možnosť riešenia nepriaznivých životných situácií obyvateľov z dôvodu odkázanosti na túto formu pomoci, ako aj zlého zdravotného stavu. Súčasné nastavenie tejto služby na minimálny čas 4 hodiny denne a tým spôsobená jej finančná náročnosť majú za následok, že o opatrovateľskú službu požiadalo len sedem klientov. Skutočný záujem by pritom po úprave podmienok jej poskytovania bol podstatne väčší.
V dobe, keď sa všade vo svete kladie dôraz na terénnu prácu a na starostlivosť o klientov v domácom prostredí, by kvalitná a dostupná opatrovateľská služba mala byť samozrejmosťou.
Ako dôležité vnímam taktiež zavedenie donášky stravy osobám so zdravotným postihnutím a starobným dôchodcom na domácu adresu žiadateľa. Klienti s nárokom na donášku stravy by si taktiež mali možnosť vybrať z ponuky aspoň troch jedál.
Mesto by rovnako malo v centrálnych oblastiach Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca a Dolného Smokovca týmto sociálnym skupinám zabezpečiť aj stravovanie formou jedálne.
Za pomerne rýchlo riešiteľné považujem zavedenie prepravnej služby, ktorú by v našom rozľahlom meste ocenilo množstvo seniorov aj občanov so zdravotným postihnutím, požičiavanie finančne náročnejších zdravotných pomôcok, možnosť využívania služieb práčovne, poskytovanie asistencie pri návštevách lekárov a úradov, zaistenie krízovej pomoci prostredníctvom komunikačných technológií, alebo aj zabezpečenie rôznych rehabilitačných aktivít pre seniorov, ako cvičenia, masáže a podobne.
Aj v spolupráci s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb je taktiež nutné v prípade záujmu zriadiť denný stacionár a cenovo sprístupniť seniorom aj pobyt v zariadeniach určených na tento účel.
Komunitný plán sociálnych služieb mesta by mal byť, samozrejme, zameraný aj na ďalšie cieľové skupiny, ktoré potrebujú podporu a pomoc. Preto sa pri jeho tvorbe nesmie zabudnúť na rodiny s deťmi, materské centrum, aktívnu poradenskú činnosť, pravidelný výkon terénnej práce (sekundárnu prevenciu), alebo ani na podporu zmysluplného trávenia voľného času detí a mládeže.
Druhov, foriem a možností sociálnej pomoci prispievajúcej k zvýšeniu kvality života a komunitnej súdržnosti je naozaj veľa. Dôležitá je však čo najpresnejšia identifikácia potrieb, cieľov a priorít, s následnou kvantifikáciou kapacít a s priebežným vyhodnocovaním efektívnosti ponúkaných služieb.
Mesto musí mať hlavnú zodpovednosť za poskytovanie sociálnych služieb všetkým miestnym obyvateľom, ktorí sú na ňu odkázaní, alebo ktorým môže pozitívne zmeniť kvalitu života.
Po kolapse poskytovania zdravotníckych služieb Poliklinikou v Novom Smokovci by sa vedenie mesta malo poučiť, že večné odsúvanie a popieranie problémov sa nevypláca a tvorbe a realizácii plánu sociálnych služieb venovať skutočnú pozornosť.
Nielen naši seniori, ale všetci obyvatelia si to naozaj zaslúžia. Milodary v igelitových taškách síce možno potešia, ale problémy vyriešiť určite nedokážu.
Uvedomujem si, že nazbieraných a neriešených otázok v meste je naozaj veľa. Som však zároveň presvedčený, že kde sú problémy, existujú aj ich riešenia.
Niekedy stačí len naozaj chcieť!
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
