Správa mesta sa po mojom príspevku uverejnenom vo februári ešte v Tatranskom dvojtýždenníku pod názvom Sociálna pomoc v igelitke trochu rozhýbala a rozposlala obyvateľom dotazník potrebný k tvorbe nového komunitného plánu mesta.
Práve téma komunitného plánu bola jednou z oblastí, ktorým som sa v príspevku venoval, keďže ten momentálne platný neobsahuje žiaden relevantný sociálny plán a v podstate nemá stanovené žiadne ciele.
Aj keď u odborníkov všeobecne prevláda názor, že proces tvorby komunitného plánu by malo realizovať samotné mesto, keďže najlepšie pozná domácu situáciu, radnica sa rozhodla poveriť touto úlohou externú spoločnosť.
Napriek tomu som veril, že to ešte stále nemusí mať až tak negatívny vplyv na výsledok uskutočňovaného prieskumu. Viera ma však prešla, keď sa mi dotazník dostal do rúk.
Tlačivo totižto obsahuje niekoľko zásadných nedostatkov, ktoré v konečnom dôsledku znehodnotia jeho vyhodnotenie. Kvalitný výsledok analýzy požiadaviek sociálnych služieb je pritom najdôležitejším faktorom tvorby funkčného plánu, určujúceho smerovanie sociálnych služieb v meste počas budúcich rokov.
Jednou z hlavných a až nepochopiteľných chýb je, že v naozaj zásadných otázkach smerovaných napríklad k zisteniu chýbajúcich sociálnych služieb v meste či sociálneho postavenia respondentov, mohla byť uvedená len jedna odpoveď.
Ak teda náhodou niekomu chýba v meste zariadenie pre seniorov a napríklad aj prepravná služba, musel sa rozhodnúť len pre zaškrtnutie jednej služby. Alebo ak je niekto občanom so zdravotným postihnutím a zároveň je napríklad v hmotnej núdzi, taktiež si musel vybrať len jednu možnosť.
V zaslanom dotazníku zároveň úplne absentujú otázky ohľadom zloženia domácnosti respondenta (či žije sám, alebo s rodinnými príslušníkmi), k využívaniu už existujúcich sociálnych služieb a spokojnosti s nimi, alebo otázka bližšie určujúca lokalitu bydliska respondenta, čo je vzhľadom k rozľahlosti nášho mesta veľmi dôležité.
Rozdelenie vekových kategórii len na tri skupiny je taktiež veľmi nešťastné (neumožňuje určiť predpokladané chýbajúce služby) a napríklad otázky smerované k potrebe zariadení starostlivosti o deti do troch rokov (jaslí), ktoré po novele Zákona o sociálnych službách rovnako spadajú do portfólia sociálnych služieb zabezpečovaných mestom, v dotazníku tiež chýbajú.
Výsledky takto formulovaného a neúplného prieskumu môžu mať mimoriadne negatívny dopad na tvorbu komunitného plánu, ktorý by pritom mal byť základným a strategickým dokumentom pre oblasť všetkých sociálnych služieb poskytovaných na území nášho mesta.
Som zvedavý, ako bude komunitný plán vytvorený na podklade tohto povrchného prieskumu vyzerať a hneď po jeho zverejnení Vás o ňom budem informovať.
Záverom len dodám, že sociálna téma rezonovala aj v ostatnom čísle Tatranského dvojtýždenníka (10/2018), v ktorom nám radnica pod podivným názvom Denné stacionáre by mali v meste vznikať, nie zanikať, oznamuje, že koncom roka, alebo najneskôr začiatkom toho budúceho, bude v našom meste vďaka neziskovej organizácii pravdepodobne otvorený denný stacionár.
Samozrejme, je výborné, že práve v našom meste sa nezisková organizácia rozhodla zriadiť takúto službu. Uvedená kapacita tridsiatich lôžok by mala pravdepodobne postačovať, keďže stupeň odkázanosti do tohto zariadenia je pomerne vysoký. Až čas a záujem klientov však ukáže, či vznikne dopyt aj po ďalších denných stacionároch.
V uvedenom článku okrem názvu, ktorý evokuje, že mesto zachraňuje zanikajúce stacionáre, ktoré však zatiaľ neexistujú, a množného čísla plánovaných stacionárov, o ktorých však zatiaľ nevieme, či o ne bude záujem, jeho autorka nepresne formuluje aj informácie ohľadom podávania žiadostí o túto službu.
V texte s argumentom, že zákonné lehoty na vybavenie žiadosti sú dlhé a musia sa dodržať, vyzýva potenciálnych klientov, aby si ich podávali už v týchto dňoch.
Keďže obec je správnym orgánom vo veciach konania o odkázanosti na sociálnu službu, riadi sa zákonnou lehotou na vydanie rozhodnutia, na základe ktorej je mesto povinné rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania (čo však neznamená, že to nemôže trvať kratšie). Táto lehota sa predlžuje iba výnimočne.
Záleží len na šikovnosti a ochote zodpovedného pracovníka, nehovoriac o tom, že táto služba môže byť v určitých prípadoch poskytnutá aj bezodkladne!
Alexander Gálfy
poslanec MsZ
