V bývalej tatranskej osade, dnes mestskej časti Vysokých Tatier Dolný Smokovec, som prežil svoje detstvo. Vyrastal som na „sídlisku“ Pod Lesom, v tesnej blízkosti bývalej predajne potravín. Aj z toho dôvodu sa ma to, čo sa niekoľko ostatných mesiacov odohráva v tejto lokalite veľmi dotýka a musím na tento ukážkový príklad ďalšej nekoncepčnej a neregulovanej výstavby v našom meste, nadôvažok so zásadným vplyvom na kvalitu života miestnych obyvateľov, nekompromisne poukázať.
V roku 2009, pri schvaľovaní územného plánu došlo k zmenám, ktoré umožňujú v tejto lokalite stavať v podstate až štvorposchodové budovy, aj keď doterajšia výstavba okolitých obytných domov bola o poschodie nižšia. Vtedajší poslanci mestského zastupiteľstva, obzvlášť za túto mestskú časť, so zmenou súhlasili a zároveň miestnych obyvateľov nedostatočne informovali (napríklad zrozumiteľnou ukážkou na trojrozmernom modeli), čo v skutočnosti znamená nie úplne jasný pojem 3 + 1P, vzťahujúci sa k podlažnosti tejto výstavby.
Projekt, na základe ktorého sa výstavba bytového a apartmánového domu Pod Lesom v týchto dňoch realizuje, dostali poslanci mestského zastupiteľstva do rúk v júni 2016. V tomto volebnom období som bol jedným z nich a okamžite po jeho preštudovaní som trval na prezentácii tohto projektu pred obyvateľmi Dolného Smokovca na riadnej verejnej schôdzi. Na nej obyvatelia, nielen dotknutej lokality Pod Lesom, jednoznačne vyjadrili svoj nesúhlas s touto výstavbou. Zároveň svojimi podpismi podporili žiadosť o stiahnutie materiálu z rokovania mestského zastupiteľstva.
Napriek deklarovanému nesúhlasu obyvateľov vedenie mesta ešte trikrát predložilo mestskému zastupiteľstvu sporný materiál k výstavbe v tejto lokalite s cieľom jeho schválenia.
To sa väčšine poslancom darilo úspešne blokovať aj kvôli tomu, že majiteľ objektu bývalých potravín (vlastniaci len parcelu pod ich samotnou stavbou) potreboval k realizácii svojho zámeru odkúpiť alebo si prenajať aj okolité pozemky, čo sme v danom čase nepodporili.
Zloženie mestského zastupiteľstva sa však po ostatných voľbách zmenilo a žiadosť o prenájom okolitých pozemkov sa tak opäť dostala do programu jeho rokovania. Súčasné zastupiteľstvo už bolo voči stavbe ústretovejšie a investorovi prenajalo priľahlých 170 m² za neuveriteľne nízku sumu 170 eur ročne. V prepočte to znamená 1 euro za m² na rok!
V dôvodovej správe sa síce môžeme dočítať, že stavebník vybuduje pre domácich obyvateľov 12 parkovacích miest, táto argumentácia je však viac výsmechom zdravého rozumu, ako skutočným zdôvodnením. Na danej parcele sa totižto už doteraz nachádzalo 10 parkovacích miest, zároveň s množstvom zelene.
Zhotoviteľ stavby si však popri prenajatých 170 m² oplotil ďalších 1 100 m² mestského pozemku, bez akejkoľvek zmluvy a finančnej úhrady. V zmysle VZN 1/2016 tak mesto prichádza o 187 eur za deň, čo v ročnom súčte znamená 68 255 eur! Zo získaných financií mohlo mesto vybudovať v tejto mestskej časti napríklad novú oddychovú zónu alebo detské ihrisko.
K tomu všetkému bola počas stavebných prác využitá mobilná drvička stavebného odpadu (bez akéhokoľvek povolenia mesta), ktorej použitie v obytnej zóne extrémnym spôsobom zasiahlo do kvality života miestnych obyvateľov (foto 1). Jej použitie na území Tatranského národného parku osobne považujem za nemysliteľné!
Na moje žiadosti o informácie ohľadom použitia drvičky na území národného parku ma mesto odkázalo na Okresný úrad v Prešove, akoby sa ho to vôbec netýkalo. V každom prípade z odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prešove prišla odpoveď, že ich úradom nebol vydaný žiaden súhlas. Vedenie mesta sa však stále tvári, že sa ho to netýka a v podstate tým svojim obyvateľom (ako už neraz predtým) odkazuje, že ho nezaujímajú.
V konečnom dôsledku je úplne jedno, čí túto povoľovaciu kompetenciu má mesto alebo krajský stavebný úrad, po prvom údere drvičky Pod Lesom mala radnica zasiahnuť! Nestalo sa tak však ani po sťažnostiach zúfalých a bezradných obyvateľov!
Občanom Dolného Smokovca, časti Pod Lesom, obzvlášť tým, ktorých okná bude nová stavba každé popoludnie tieniť (foto 2 a 3), sa už pravdepodobne nedá pomôcť. Napriek tomu, že táto nevhodná stavba trvalo poznačí charakter daného miesta, jej zastavenie nie je možné.
Riešenie je v prijatí moratória na schvaľovanie ďalších nových stavebných projektov! Taktiež je nutné prepracovať územný plán a upraviť ho pomocou vizualizácie objektov, ktoré sú v ňom už schválené, do zrozumiteľnej podoby. Okrem iného, by to minimalizovalo naše prekvapenia pri samotnej realizácii stavieb, ako sa to stalo Pod Lesom, ale aj na iných miestach v našom meste, naposledy napríklad na sídlisku Sibír (foto 4).
Ďalšie kroky v týchto oblastiach by mali byť uskutočňované až po dôkladnom, objektívnom a hlavne odbornom vyhodnotení všetkých dopadov doterajšieho neregulovaného rozvoja výstavby na kvalitu života domácich obyvateľov a na životné prostredie.
Kým sa tak nestane, prípadov ako je ten vyššie opísaný bude pravdepodobne, žiaľ, aj naďalej pribúdať.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
