Neuveriteľných sedemnásť rokov, skoro rovnako dlho ako všetky funkčné obdobia primátora Vysokých Tatier dohromady, nedokázali vlády Slovenskej republiky prijať zonáciu nášho najväčšieho prírodného pokladu – Tatranského národného parku.
Pojem nedokázali však dostatočne necharakterizuje dôvody tohto stavu. Podstatu oveľa presnejšie vystihuje, že nikto z kompetentných skutočne nechcel a ani stále nechce zonáciu TANAPu prijať!
Toto dlhodobo neúnosné provizórium pritom už nenávratne poznačilo hektáre biotopov, zhoršilo podmienky pre život množstva živočíchov a narušilo ich prirodzené koridory, prispelo k erózii tatranskej pôdy a zanechalo množstvo stavebných stôp v krajine, ktorá mala ostať nedotknutou. Samostatnou kapitolou je kvantum výnimiek pre ťažbu dreva, výruby lesa aj kosodreviny.
Napriek tomu, že veľa negatívnych zmien je už nezvratných a prírodná či ekologická hodnota TANAPu sa neustále znižuje, súčasný stav vyhovuje množstvu záujmových skupín, ktoré svojim egoistickým lobizmom skoro už dve desaťročia motivujú neochotu politikov kvalitnú a fundovanú zonáciu naozaj prijať.
Kvalifikovaný vedecký návrh zonácie pripravený skupinou autorít špecializovaných na ochranu prírody a ekológiu, renomovanými univerzitnými či výskumnými pracoviskami a odborníkmi na manažment chránených území, je pritom na stole Ministerstva životného prostredia SR už od roku 2012.
Pracovná skupina, ktorá návrh pripravila, je zárukou profesionálneho a nezávislého prístupu, zohľadňujúceho širokospektrálne aspekty a podmienky TANAPu. V podstate jediným oficiálnym oponentom voči tomuto návrhu sú Štátne lesy TANAPu, ktoré pripravili svoj vlastný návrh, uprednostňujúci ich vlastné hospodárske záujmy pred odbornými kritériami vedeckej skupiny. Prijatie vedeckého návrhu zonácie by totižto pre nich znamenalo, okrem iného, ukončenie udeľovania výnimiek na ťažbu obchodníkmi žiadaného dreva.
Na verejnosti a v médiách zvykne byť táto názorová nezhoda bulvárne a skresľujúco prezentovaná ako spor extrémistov z radov ochrancov prírody so Štátnymi lesmi TANAPu. Pravdou však je, že ide skôr o spor samotnej tatranskej prírody s dopytom podnikateľov v lesnom hospodárstve, developerov a rôznych záujmových skupín.
Každému súdnemu človeku musí byť predsa jasné, že priorita ochrany prírody TANAPu, obsiahnutá vo vedeckom návrhu zonácie vyplýva zo samotnej podstaty veci a zmyslu existencie národných parkov. Preto je aj prirodzené, že lesníkmi spochybňovaný návrh dáva väčší dôraz na krajinno-ekologický charakter zonácie, ako na jej hospodárske a podnikateľské aspekty.
Zonácia člení územia na rôzne druhy ochrany, od tej najvyššej, nazývanej aj nezásahová, cez nárazníkovú, hospodársku až po zastavanú. Členenie vychádza z prirodzených krajinných celkov predstavujúcich celistvé územia.
Zonácia taktiež vymedzuje základné geografické usporiadanie územia TANAPu a jeho zosúladenie s celospoločenským záujmom ochrany krajiny, tatranskej fauny a flóry, biotopov a ekologickej stability. Zároveň by mala stanovovať jasné kritériá koexistencie národného parku s aktivitami cestovného ruchu a podmienky novej výstavby, či už sa jedná o nové bytové domy alebo projekty slúžiace potrebám rozvoja turizmu.
Návrh zonácie nášho najstaršieho národného parku vytvorený skupinou odborníkov je už teda niekoľko rokov pripravený na schválenie, avšak Ministerstvo životného prostredia SR svojou nečinnosťou naďalej umožňuje nenávratné poškodzovania biodiverzity TANAPu, narúšanie prirodzených prírodných procesov, ťažbu dreva v chránených lokalitách či udeľovanie stavebných výnimiek developerským a iným stavebným projektom. Celkovo preto v TANAPe momentálne neplatia žiadne jednoznačné pravidlá a podmienky, čo má na jeho podobu devastačné a dezintegračné dopady.
Politici svojho času argumentovali čakaním na nový Zákon o ochrane prírody a krajiny, či komplikovaným vysporiadavaním sa so súkromnými vlastníkmi pozemkov. Zákon o ochrane prírody a krajiny však už bol medzičasom prijatý a za tie dlhé roky od dokončenia návrhu zonácie bolo už taktiež dosť času na seriózne kompenzovanie vlastníkov za nemožnosť hospodárskeho využívania svojich pozemkov, obzvlášť keď ide o národný záujem a o viacmenej administratívnu záležitosť.
Vedenie Vysokých Tatier o zonácii bohužiaľ taktiež viac rozpráva, ako pre ňu skutočne robí, pritom dôsledky jej neexistencie pociťujeme už skoro denne. Jedným z posledných prípadov je aj problematika prevodu pozemkov vo vlastníctve štátu do vlastníctva mesta, aby mohli byť realizované niektoré dôležité projekty, ako napríklad cyklochodník či kontajnerové stanovištia pre zber komunálneho odpadu.
Vysoké Tatry sú jedným z najsilnejších a najkrajších symbolov našej identity. Ich odborná zonácia napriek tomu, že prinesie isté obmedzenia, môže byť základom takého rozvoja TANAPu, ktorý ho nepripraví o mimoriadne prírodné hodnoty, ale naopak zachová ich pre ďalšie generácie.
Schválením zonácie nejde o to aby boli spokojní vedci, ochranári či Tatranci, podstatné je hlavne to, aby Tatranský národný park mal reálnu šancu zachovania si svojej chránenej celistvosti, krásy a aspoň súčasnej rozlohy a podoby.
Pokiaľ TANAP nemá byť len obchodnou značkou využívanou pre expanzívny rozvoj cestovného ruchu či turistickou atrakciou s obmedzenou životnosťou, musíme vyvinúť maximálny tlak na kompetentné miesta, aby jeho odborná zonácia bola prijatá čo najskôr.
Z toho dôvodu som v mene skupiny poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry poslal otvorený list ministrovi životného prostredia SR s výzvou o ukončenie tohto skoro dvadsaťročného vylobovaného otáľania na úkor ochrany TANAPu a o urýchlené predloženie vedeckého návrhu zonácie na rokovanie vlády SR (kópia listu je priložená pod týmto textom). V prípade ignorovania tejto výzvy som pripravený obrátiť sa na patričné štruktúry Európskej komisie s kritickým listom o poškodzovaní územia európskeho významu.
Zároveň na najbližšom zasadnutí Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry predložím návrh moratória na predkladanie zmien, doplnkov a úprav platného Územného plánu mesta Vysoké Tatry, ktoré by malo pozastaviť nové stavebné činnosti na území mesta až do doby schválenia zonácie TANAPu.
Mojím jediným cieľom je ochrana nášho prírodného dedičstva a toho, čo Vysoké Tatry robí jedinečnými.
Tatranský národný park za svoju existenciu od roku 1948 toho prežil už naozaj veľa. Veterné smršte, lavíny, požiare, kalamity aj extrémne zmeny počasia. Bolo by smutné, keby po tých všetkých prírodných katastrofách nakoniec neprežil tú, spôsobenú ľudskou ľahostajnosťou a chamtivosťou.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
