Na môj príspevok v Tatranskom dvojtýždenníku a na moje aktivity smerujúce k predloženiu návrhu zonácie Vysokých Tatier vláde SR reagovalo v jeho ostatnom čísle vedenie Štátnych lesov TANAPu, ktoré sú v tejto sedemnásťročnej kauze priamo zainteresované (odkaz na Tatranský dvojtýždenník).
Odhliadnuc od toho, že sú mi v tejto reakcii podsúvané vyjadrenia, ktoré sa v mojom článku nenachádzajú, napríklad o prijatí tej „správnej“ zonácie či o smerovaní Štátnych lesov TANAPu „na produkciu kubíkov dreva“, sa v príspevku objavuje aj množstvo obvinení a tvrdení, ktoré vychádzajú viac z pocitov dotknutých lesníkov, ako z objektívneho hodnotenia stavu zonácie.
Ako je v danej reakcii spomenuté, naozaj nie som lesníkom, avšak ich prácu by som si nikdy nedovolil bezdôvodne znevažovať. Práve preto som venoval veľa času štúdiu všetkých dostupných dokumentov. Na základe získaných informácií som si dovolil sformulovať kritizovaný článok a prikloniť sa v ňom k takzvanému vedeckému návrhu zonácie. Ten pripravila skupina zložená z doktorov prírodných vied, kandidátov vied, profesorov, inžinierov a ďalších odborníkov zo Slovenskej akadémie vied, univerzít či z výskumných pracovísk. Táto zostava, v ktorej mali zastúpenie aj Štátne lesy TANAPu, predstavuje pre mňa, ako laika, garanciu odborného, mnohotvárneho, nestranného, komplexného a vyváženého názoru, s ktorým som sa stotožnil.
Práve preto, aby som sa vyhol obvineniu z populizmu, ktoré sa mi v reakcii napriek tomu ušlo, som nečerpal z ochranárskych materiálov, ani som zatiaľ priamo nekontaktoval autorov návrhu vedeckej zonácie. Mojou snahou bolo a stále je, len vytvoriť tlak na kompetentných pre prijatie zonácie, ktorú považujem v existujúcom právnom a kompetenčnom systéme Slovenskej republiky pre prírodu TANAPu, ale aj pre samotné mesto Vysoké Tatry, za mimoriadne dôležitú.
Keďže ochranou prírodnej biodiverzity TANAPu, ako jednej z hlavných tém zonácie, som sa zaoberal v predchádzajúcom príspevku, v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť aj ďalší dôvod, prečo sa tejto téme venujem.
O potrebe prepojenia jednotlivých častí mesta Vysoké Tatry cyklistickým chodníkom sa hovorí už dlhé roky. Pravidelne sa objavujú návrhy jeho podoby, ohlasuje sa skorý začiatok jeho výstavby a v komunálnych voľbách ho máva každý kandidát vo svojom volebnom programe, vrátane mňa. Napriek tomu sa zatiaľ nepodarilo vybudovať ani jeden meter cyklochodníka.
Okrem samotnej, skoro pätnásťročnej neschopnosti súčasného vedenia mesta vybudovať aspoň niekoľko úsekov cyklochodníka, jeho kompletná realizácia stojí a padá aj na neexistencii zonácie. Práve na schválenú zonáciu by podľa uznesenia Vlády SR č. 44 zo dňa 10. februára 2016 mal nadväzovať prevod pozemkov pod plánovaným cyklochodníkom do vlastníctva mesta Vysoké Tatry. Tieto pozemky sú v súčasnosti vo vlastníctve štátu a v správe Štátnych lesov TANAPu, čo komplikuje možnosti žiadania financií z fondov EÚ, ale aj samotnú realizáciu a následnú správu cyklochodníka.
Ukončenie zonácie, ako podmienku pre prevod majetku štátu v správe Štátnych lesov TANAPu, uviedol vo svojom nedávnom vyhlásení aj odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR.
Tento príklad, ktorý sa dá vztiahnuť aj na ďalšie verejnoprospešné projekty na území nášho mesta ukazuje, že problematika zonácie má oveľa širšie rozmery a dôsledky, z ktorých niektoré sa bytostne dotýkajú aj praktických podmienok života obyvateľov mesta Vysoké Tatry.
Ako Tatranec a ako poslanec, ktorý mal vo svojom programe aj projekt výstavby cyklochodníka, sa teda zonácii musím a chcem venovať, aby sa situácia konečne zmenila k lepšiemu. To bol aj jeden z dôvodov napísania môjho príspevku do Tatranského dvojtýždenníka a oslovenia Ministra životného prostredia otvoreným listom požadujúcim urýchlené predloženie návrhu zonácie TANAPu na rokovanie vlády SR.
Je mi ľúto, že Štátne lesy TANAPu na otvorený dialóg a aktivity smerujúce k prijatiu zonácie reagujú skôr hľadaním rozdielov, ako toho čo by nás malo spájať. Za to považujem hlavne spoločnú ochranu prírody, v ktorej máme to šťastie žiť a pracovať.
Namiesto zavádzania verejnosti tvrdeniami, že v bezzásahovom režime chránených zón by nebolo možné zachraňovať turistov zasypaných lavínou či ironizovaním vedeckého návrhu zonácie, som naozaj očakával vecnú debatu na témy ochrany prírody, hospodárskeho aj kultúrneho využívania chránených území, definovania hraníc podnikateľských činností v jednotlivých zónach, kompetencií pri správe národného parku, riešenia kompenzácie súkromných vlastníkov či hľadania spoločných ciest k prijatiu zonácie, ktorej význam naďalej považujem za dôležitý.
Do istej miery chápem, že Štátne lesy TANAPu z princípu svojej činnosti reagujú na isté časti vedeckého návrhu zonácie negatívne. Pohnúť sa po sedemnástich rokoch z miesta je však možné len konštruktívnym dialógom a spoluprácou, ktorá povedie k rozumnému vyriešeniu ochrany prírody v TANAPe a tým zároveň aj mnohých problémov mesta Vysoké Tatry.
V závere svojej reakcie ma predstavitelia Štátnych lesov TANAPu upozorňujú na budúcoročné komunálne voľby a možné negatívne dôsledky tejto angažovanosti na môj výsledok.
Možno to niekoho prekvapí, ale posty poslanca alebo primátora nikdy nepredstavovali hlavný cieľ mojich kandidatúr, vždy som ich vnímal a vnímam len ako prostriedok na riešenie problémov, ako je napríklad ten so zonáciou TANAPu. Aj keď je to ťažké priznať, podobných dlhodobo neriešených starostí majú Vysoké Tatry neúrekom.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
