O narastajúcich problémoch s dopravou v našom meste predpokladám nik nepochybuje, snáď len okrem vedenia mesta, ktoré ich neriešením nechtiac dáva najavo, že žiadne problémy nevidí.
Ako som priblížil v článku o absurdnej stavbe parkovacieho domu pri bývalom Dome služieb, možno by naozaj bolo lepšie, keby súčasné vedenie radšej nerobilo nič. Problémov však stále pribúda, mesto zažíva čoraz častejšie dopravné preťaženia a čakanie až do ďalších volieb by situáciu mohlo doviesť až k jej úplnému kolapsu.
Jedným z hlavných dôvodov tejto neúnosnej situácie je dlhodobo nekoncepčné, nepremyslené a dalo by sa povedať až ignorované riešenie otázok parkovania v meste.
Práve táto oblasť dopravy, napríklad v kombinácii s nárastom počtu apartmánových bytov, priamo aj nepriamo najviac vplýva na komplikovanie mestskej premávky a jej plynulosť, dopravnú preťaženosť, zhoršovanie životného prostredia, znehodnocovanie verejných priestorov či na nenávratnú stratu podoby a charakteru Vysokých Tatier, ako zdravého kúpeľného mesta.
Odpoveď na otázku, ako to v našom meste mohlo zájsť s neriešením statickej dopravy až tak ďaleko, že z celého Starého Smokovca sa počas sezón stáva jedno veľké parkovisko, každý súdny človek pozná, však len málokto ju dokáže vysloviť nahlas.
Situácia je kritická z dôvodu jej dlhodobého neriešenia! Väčšina krokov vedenia mesta v tejto oblasti viedla nie k zlepšeniu situácie, ale naopak, k jej dramatickému zhoršeniu!
Kým prípad nepodarenej stavby parkovacieho domu, opísaný v predchádzajúcom článku, je len „malým“ príkladom uprednostnenia osobného záujmu pred verejným, tak parkovacia „politika“ mesta, vrátane správy všetkých odstavných plôch, na ktorých sa oprávnene či neoprávnene parkuje a vyberá poplatok, je obrovskou prehrou zdravého rozumu a fiaskom udržateľného rozvoja.
Z reakcií na moje kritické články, ktorými dlhodobo reagujem na rôzne oblasti verejnej správy, je najčastejšou otázka, aké ponúkam riešenia. Aj keď kľúčom zmeny bolo a stále je, vymeniť nekompetentné vedenie mesta, pokúsim sa v krátkosti zopakovať hlavné tézy, bez naplnenia ktorých, nebude možné zmeniť súčasný stav dopravy v meste k lepšiemu. Pred každým hľadaním riešení je ale dôležité priznať si skutočný stav.
Nechcenou pravdou totižto je, že stav dopravy v meste vo všetkých jej oblastiach a podobách dospel do kritického bodu!
Naše ulice a centrá sú zahltené parkujúcimi autami, dopravná infraštruktúra prestáva zvládať množstvo prechádzajúcich vozidiel, povoľovanie novej výstavby ignoruje požiadavky na riešenia dopravného zaťaženia, dopravné kalamity sa stali pravidelnou súčasťou sezónnych období, verejná hromadná doprava a dopravná obslužnosť majú nízku hustotu a nedostatočné prevádzkové parametre, na radnici je minimálny záujem o cyklistickú dopravu a koridory pre peších, … takto by som mohol pokračovať ešte na niekoľkých stranách.
Vedenie mesta nám každé štyri roky, už skoro dve desaťročia, prináša plány zlepšenia, z ktorých, samozrejme, nie všetky sú zlé. Problém je len v tom, že žiadne z nich sa nikdy nenaplnili a aj tie, ktoré sa mohli, napríklad zavádzanie parkovacích automatov, boli manažérsky nezvládnuté a predražené.
Skutočnosťou tiež je, že vedenie mesta niektoré opatrenia odmieta prijať aj preto, lebo po tom ako sa im z mesta podarilo urobiť „autodróm“ musia byť nutne reštriktívne a tým pádom aj nepopulárne. A naši politici predsa chcú robiť len to, čo im prináša popularitu. Som však presvedčený, že inej cesty niet a zároveň, že aj tie nechcené opatrenia v dlhodobejšom horizonte nájdu pochopenie, obzvlášť ak budú realizované koncepčne a profesionálne.
Tým základným nevyhnutným opatrením je podstatná regulácia individuálnej automobilovej a statickej dopravy v meste prostredníctvom koncepčných nástrojov!
To znamená vybudovanie záchytných parkovísk alebo parkovacích domov, obsluhovaných pravidelnými spojmi verejnej hromadnej dopravy, zásadné obmedzenie parkovania v centrách mesta a turistických stredísk, podstatné navýšenie parkovného v najexponovanejších zónach, kvalitné dopravno-obslužné prepojenie jednotlivých osád a zároveň ich prepojenie cyklochodníkom, používanie dynamického dopravného značenia a zavedenie množstva ďalších sprievodných opatrení.
Na neúnosné zahusťovanie dopravy v meste má vplyv taktiež nekontrolovaný nárast apartmánových bytov aj počtu hotelových lôžok, čo je však téma na samostatnú štúdiu.
Uvedomujem si, že doprava v našom meste súvisí s cestovným ruchom a teda aj s ekonomickou situáciou podnikateľského prostredia. Zároveň však je najväčšou hrozbou nášho životného prostredia, ktorého devastácia v konečnom dôsledku negatívne zasiahne aj ekonomiku cestovného ruchu.
Celý proces riešenia rokmi nahromadených problémov ale musí postupovať v logickej postupnosti. Obmedzeniu individuálnej dopravy, teda vjazdu vozidiel individuálnej aj zájazdovej autobusovej dopravy do centra mesta, musí predchádzať maximálne sfunkčnenie hromadnej dopravy. Tá sa musí stať nosnou kostrou celého integrovaného dopravného systému mesta Vysoké Tatry.
Hromadná doprava, vzhľadom na špecifické podmienky nášho prostredia, musí byť sústredená do cestnej dopravy a prepravy prostredníctvom TEŽ. Plány na dopravné prepojenia mesta formou horizontálnych lanoviek (návrhy pána Hanča alebo TMR) považujem, napriek istému ekologickému aspektu, z dôvodu veľkého zásahu do tatranskej krajiny za neprijateľné.
Pokiaľ ide o TEŽ, cestou k zvýšeniu jej prepravnej kapacity je posilnenie frekvencie, spojené s vybudovaním stretávacích koľajísk.
Základným článkom hromadnej dopravy teda aj naďalej ostane autobusová doprava, avšak jej integrita, kvalita, efektivita a organizácia musia kopírovať potreby jednotlivých mestských častí aj návštevníkov Tatier, s ohľadom na sezónnosť a ubytovacie kapacity jednotlivých lokalít. Autobusový park musí tvoriť vhodná kombinácia autobusov, minibusov, skibusov či cyklobusov, ktorých spoločným menovateľom bude ekologický pohon.
Kľúčom k maximálnemu využívaniu hromadnej dopravy a získaniu jej obľuby aj u motoristov je, aby jazdila často (kyvadlovo), bola pohodlná a kapacitne dostačujúca. Využívanie hromadnej dopravy by sa taktiež malo stať pre návštevníkov výhodnejším ako jazdenie vlastným autom.
K tomu môžu prispieť rôzne druhy lístkov (jednorazový, jednodenný, týždenný), rozdelenie mesta do pásiem či zapojenie ďalších subjektov, napríklad aby lístky mohli slúžiť aj ako zľava na rôzne vstupy, tovary či atrakcie. Spolu s prvým krokom zabezpečenia efektívnej hromadnej dopravy, alebo v náväznosti naň, musia byť vybudované kapacitne dostatočné záchytné parkoviská, prípadne parkovacie domy.
V žiadnom prípade by už na centrálnom území mesta nemali na úkor verejného priestoru pribúdať nové parkovacie plochy, snáď s výnimkou podzemných!
Vybudovanie kapacitne dostačujúcich záchytných parkovísk je absolútnou nevyhnutnosťou, bez ktorej sú akékoľvek plány na zlepšenie situácie len planými sľubmi. Prvými dvoma najvhodnejšími lokalitami sa javia areál VPS a jeho okolie v Starom Smokovci a oblasť pri Eurocampe v Tatranskej Lomnici. Často sa ako jedna z možností uvádza aj parkovisko Pod lesom, tieto pozemky a odstavné plochy však už dávno nie sú vo vlastníctve mesta.
Následne po vybudovaní záchytných parkovísk a súčasnom zabezpečení kvalitnej hromadnej (kyvadlovej) dopravy, bude môcť byť podstatne navýšený poplatok za parkovanie mimo záchytných parkovísk, s cieľom motivovania návštevníkov k ich využívaniu. Tento poplatok by sa vzťahoval aj na majiteľov nehnuteľností bez trvalého pobytu.
Príjmy z parkovného, ktoré nám môžu iné mesta závidieť, by vzhľadom k zhodnocovaniu mestského majetku a záberu verejného priestranstva, mali prúdiť výhradne do mestskej pokladne a následne späť do skvalitňovania dopravnej infraštruktúry mesta, respektíve, na obnovu životného prostredia.
Dopravná infraštruktúra, samozrejme, zahŕňa množstvo ďalších oblastí, od kvality a údržby ciest a chodníkov, cez jej organizáciu a bezpečnosť, až po kvalitné cyklochodníky či cyklokoridory.
Pre Starý Smokovec je mimoriadne zásadnou aj realizácia obchvatu odvádzajúceho dopravu z centra, alebo aspoň presadenie zákazu prejazdu tranzitnej nákladnej dopravy.
Všetky vyššie opísané kroky mali byť už dávno realizované a skoro po dvoch desaťročiach prázdnych sľubov, by sme sa už nemali nechať oklamať mediálnymi manipuláciami pri zverejňovaní zbytočných štúdií, ani bojovnými vyhláseniami rôznych záujmových skupín a ich „zástupcov“ na radnici. Aj najnovšie zlyhania, ako ilustratívne ukazujú prípady stavby parkovacieho domu a novoročné zahltenie mesta nákladnou dopravou, jasne ukazujú, že očakávanie pozitívnych zmien z tohto smeru žiaľ nie je reálne.
Pri tom si treba priznať, že naplnenie len vyššie uvedených riešení bude trvať niekoľko rokov!
Aj preto v mojich článkoch volím „priamu reč“ a nie zdržanlivé frázy a falošnú lojálnosť voči vedeniu nášho mesta. Práve tie prispeli k tomu, že z Vysokých Tatier sa stáva lunapark, apartmánová dedina a v neposlednom rade aj jedno obrovské parkovisko.
Alexander Gálfy
Pre Tatry
