Vážení Tatranci,
je zaužívanou tradíciou v posledných dňoch roku zhodnotiť dosiahnuté úspechy aj prípadné nezdary, aby sme do toho nového mohli vykročiť poučení a motivovaní k ďalším činnostiam a plánom.
Ako poslanec mestského zastupiteľstva cítim k podobnej bilancii aj záväzok, ktorý si dovolím v nasledujúcich riadkoch naplniť. Zároveň vám predstavím úvod mojej vízie, kam, ako a pre koho by sa naše mesto malo v najbližších rokoch rozvíjať.
Aj keď by som veľmi rád začal pozitívnejšie, tento rok nebol pre mesto Vysoké Tatry najlepším. Po dvanástich rokoch sme prehrali ďalší súdny spor s Bývalým urbárskym spolumajiteľstvom Milbach, napriek dohodnutým termínom nie je stále dokončený Dom služieb a mnoho ďalších dlhodobých problémov trápiacich naše mesto sa opäť len presunulo do ďalšieho obdobia.
Popri týchto skutočnostiach bohužiaľ aj to, čo sa podarilo vedeniu mesta spolu s poslancami dosiahnuť, vyznieva len ako malá záplata na veľkú dieru. Po strate Štrbského plesa, medzinárodnej blamáži s (ne)organizovaním deaflymiády, neschopnosti riešiť parkovaciu a dopravnú situáciu v meste, nedostatočnom využívaní rôznych grantov či nevybudovaní ani metra cyklistického chodníka, nemôžeme naše úspechy vnímať ako uspokojivé.
Pán primátor vo svojej bilancii uvádza množstvo projektov, ktoré sú však len bežnou a inde normálnou údržbou mesta. Samozrejme, všetkých nás teší, že veľa poslaneckých návrhov vychádzajúcich aj z vašich požiadaviek bolo zrealizovaných. Opravilo sa niekoľko ciest, parkovísk a chodníkov, inštalovali sa spomaľovače dopravy a zábradlia ku schodiskám, renovovali sa interiéry škôlok a vďaka štátnej podpore sa rekonštruuje historická Vila Iskra.
Osobne ma teší, že som mohol poslaneckou prácou prispieť k modernizácii rehabilitačného oddelenia Polikliniky v Novom Smokovci, posilneniu tlaku na riešenie zonácie TANAPu, predĺženiu času svietenia verejného osvetlenia, oprave cesty k cintorínu v Novom Smokovci, renovácii umeleckých artefaktov krížovej cesty nad Starým Smokovcom či k dokončeniu projektovej dokumentácie Námestia pod lanovkou v Tatranskej Lomnici, ktoré poskytne kvalitné a kultúrne podmienky hlavne pre domácich podnikateľov.
Napriek dosiahnutému, za čo patrí vám aj všetkým zainteresovaným vďaka, je to stále málo, lebo naše mesto a jeho obyvatelia si zaslúžia a potrebujú oveľa viac. Je prinajmenšom úsmevné, že primátor mesta, ktoré disponuje s rozpočtom vo výške skoro sedem miliónov Eur, medzi svoje úspechy musí uvádzať aj kúpu vysávača, výmenu dvadsaťročných detských postieľok či plánované pivné kúpele v stále nedokončenom Dome služieb.
Nie, nesnažím sa ironizovať napĺňanie aj týchto potrieb, znevažovať niečiu prácu a ani za každú cenu kritizovať. Avšak v meste, ktorého vedenie trvalo zlyháva v zabezpečovaní jeho základných funkcií a cieľov, mi takáto bilancia pripadá ako výsmech všetkým jeho obyvateľom a v konečnom dôsledku aj návštevníkom.
Pokiaľ si nedokážeme priznať, že za posledných 15 rokov vo Vysokých Tatrách nevzniklo v réžii, či aspoň so zásadným prispením mesta, nič zásadné a budeme sa uspokojovať plátaním dier na cestách, vysávačmi a recesistickým prvomájovým sprievodom, nedokážeme sa nikdy posunúť ďalej. Po strate Štrbského Plesa, pozemkov pod mestom a niekdajšej kúpeľnej prestíže, môžeme prísť aj o vlastnú hrdosť, o možnosť ovplyvňovať rozhodnutia majúce zásadný vplyv na životy nás všetkých, či o krásne prírodné a krajinné prostredie, ktoré nám zatiaľ bezpracne dávalo status výnimočnosti.
K tomu, aby sa mesto Vysoké Tatry mohlo rozvíjať a zároveň si zachovať čo najviac z prírodných krás, ktoré nám ešte ostali, je nutná reálna a zmysluplná vízia. Po rokoch odsúvania problémov a úloh, ktorých nedostatočné alebo žiadne riešenie zásadne ovplyvnilo jeho vývoj a podobu, musíme ako prvý krok tieto ciele a problémy pomenovať.
Kritická dopravná situácia a dopravná obslužnosť medzi tatranskými osadami, absencia záchytných parkovísk, slabé využívanie možností čerpania finančných prostriedkov z Európskych fondov, chýbajúce cyklochodníky, nedostatočná mestská infraštruktúra, neuvážené nakladanie s mestským majetkom, akceptovanie developerskej necitlivosti, nezosúladenie prírodného, tradičného a historického s novým, nízka programová úroveň kultúry, neuspokojivá ponuka sociálnych služieb, nepostačujúca údržba mestskej zelene a čistoty, slabé vytváranie podmienok pre zotrvanie mladých obyvateľov v meste, strata autenticity a tváre mesta či amatérske riešenie problémov s medveďmi, sú len vrcholom nahromadených problémov, ktoré je nutné urgentne riešiť.
Vážení Tatranci, susedia, priatelia, aj keď predchádzajúce riadky môžu vyznieť negativisticky, dôvod ich formulácie je pozitívny. Je ním viera, že spoločne dokážeme tento trend zvrátiť a vytvoriť komunitnú tatranskú víziu založenú nielen na potrebách, ale aj na možnostiach mesta Vysoké Tatry, na pragmatickej symbióze medzi rozvojom a zachovaním tradičných tatranských hodnôt, na zvyšovaní kvality nášho života a na racionálnych, dlhodobo platných pravidlách. Viera, že spoločne definujeme základné ciele a profilačné aktivity, ktoré sú pre budúcnosť nášho mesta a jeho rozumne plánovaný rozvoj mimoriadne dôležité.
V novom roku vám postupne predstavím návrhy cieľov jednotlivých oblastí mestskej správy, ktoré budete môcť pripomienkovať, dopĺňať a spoluvytvárať. Som presvedčený, že spoločne môžeme vytvoriť a postupne aj naplniť všeobecne konsenzuálny program, ktorý mesto Vysoké Tatry priblíži svojou podobou a fungovaním významným strediskám alpského typu.
Záverom vám všetkým ďakujem za prejavovanú podporu a prajem vám a vašim rodinám krásne Vianoce. V novom roku zasa veľa zdravia, spokojnosti v súkromnom aj verejnom živote, pracovných aj osobných úspechov, dobrú náladu a vieru, že naša spoločná snaha pri rozvoji Vysokých Tatier má zmysel.
Alexander Gálfy
poslanec MsZ Vysoké Tatry
